SLOVAČKA EVANGELIČKA CRKVA

O istorijatu Slovačke evangeličke Crkve ukratko:

•  Deo smo hrišćanstva i celokupne crkve već pred reformacijom.

•  Počeci nastanka crkve datiraju od prve polovine 16. veka, od razdoblja prodora reforme luterovog smera u Slovačkoj

•  Deo smo velike porodice evangelističkih hrišćanskih crkava, koje su proistekle iz procesa obnove crkve u 16. veku. Cilj procesa, koji obeležavamo kao reformu, bio je pročišćavanje opšte, katoličke crkve od izrazitih deformacija hrišćanskog učenja srednjovekovne crkve, koje su značile i odklon od Biblije.

•  Opštecrkvena organizaciona struktura nastala je prema Zilinskoj sinodi 1610 godine.

•  Do 1670 godine većina stanovništva Austrougarske bili su evangelisti. U periodu od 1670-1680 dolazi do potpune zabrane evangelističke crkve

•  Crkva je postojala sa ograničenjima od 1681 (Šopronske artikule) i krenula daljim razvojem 1781 godine (Tolerantni patent), na osnovu kojeg su bile podignute dve trećine evangelističkih crkava u Ugarskoj

•  Ravnopravnost crkava pred zakonom desila se tek 1848 godine

•  1921 godine obrazovana /organizovana, formirana/ je Slovačka evangelistička a.v. crkva u Kraljevini Srba Hrvata i Slovenaca. Nemci, Slovenci i Mađari su nešto kasnije formirali drugu evangelističku a.v. crkvu

•  Svaka od ovih crkava imala je svog biskupa. Prvi biskup Slovačke evangelističke a.v. crkve bio je Adam Vereš /sa sedištem u Iloku/

•  U periodu između dva rata u obe crkve dominiralo je ispoljavanje jake narodne svesti. Upravo je to bio razlog sporova između ove dve evangelističke crkve. Osim toga rešavali su se i drugi problemi. Sve crkvene škole bile su pod upravom države.

•  Vodeće crkvene ličnosti zalagale su se u okviru svoga naroda i na kulturnom području. 1919 u Bačkom Petrovcu osnovana je Gimnazija a iste godine puštena je u rad i štamparija, u kojoj su bile štampane knjige na slovačkom jeziku i za potrebe crkve. Među prvim knjigama koje su bile štampane našao se i Mali katehizmus Martina Lutera. U Bačkom Petrovcu nalazi se jedna od najvećih crkvenih zajednica I najveća, monumentalna crkva

•  Studenti su na studije teologije odlazili u inostranstvo, uglavnom u Slovačku republiku, na Teološki fakultet u Bratislavu

Novi putevi i prvi rezultati

1957 godine za biskupa je bio izabran Juro Struharik /sveštenik u Novom sadu/. Ovom činjenicom se nije promenila samo uprava crkve, već u mnogim aspektima i njeno delovanje. Sa državnim organima su počeli otvoreni pregovori o crkvenim problemima a postignuti su i zajednički pogledi na ovu problematiku. Crkva je postala član Svetskog luteranskog saveza čije sedište se nalazi u Ženevi /Švajcarska/ a putem ovog organa uspostavljene su dobre veze sa inostranstvom. Na ovaj način, crkva je mogla da dobija pomoć iz inostranstva. Crkve, koje su bile oštećene ili porušene tokom rata mogle su biti renovirane ili izgrađene. Zahvaljujući toj pomoći, popravljeni su crkveni domovi a postavljeno je i nekoliko novih. Kulminacija ovog stambenog talasa bila je i izgradnja Evangelističkog sedišta u Novom Sadu /1965/. U sklopu njega nalazi se Biskupski ured Slovačke evangelističke crkve iz kojeg se vodi i usmerava čitava delatnost crkve.

•  Tek polovinom 60-ih godina počinje aktivniji rad u oblasti publicistike. Na inicijativu biskupa J. Struharika štampane su knjige za bogosluženje. Neke od njih /napr. Tranoscius, Funebral i druge štampane su u više izdanja tiraža od nekoliko hiljada primeraka/. 1957 obnovljeno je i izdavanje časopisa "Evanjelický hlásnik". Od 1957 godišnje se štampa "Ročenka", u čijoj sadržini su vernicima ponuđene i informacije o godišnjim aktivnostima u crkvi kao i tekstovi verske sadržine. U svakoj zajednici osnovana je nedeljna škola, u kojoj deca uče veronauku. Za potrebe nastave u nedeljnoj školi izdati su brojni priručnici

•  Po završetku II. Svetskog rata u crkvi je bio osetan nedostatak sveštenika. Osim mnogih vernika koji su otišli u Slovačku, sa njima je otišao i izvestan broj sveštenika. Ujedno, prosečna starost sveštenika bila je visoka a pojedine crkvene zajednice bile su bez pastora. U Jugoslaviji nije postojao evangelistički teološki fakultet, a studiji u inostranstvu u to vreme nisu bili mogući. Zbog toga, nekolicina studenata završava studije u Beogradu na pravoslavnom teološkom fakultetu. Tek 60-ih godina otvara se mogućnost studija teologije u inostranstvu, što je trend i danas.

•  Većina studira na Slovačkom evangelističkom bogoslovskom fakultetu u Bratislavi u Slovačkoj. Pojedinci borave jedan ili dva semestra u Nemačkoj, zbog usavršavanja nemačkog jezika i sticanja šireg teološkog pregleda. Uglavnom su to studiji u Erlangenu a stipendije za usavršavanje obezbeđuje Svetski luteranski savez.

•  Ovo je rezultiralo time, da je crkva organizovana u 28 crkvenih zajednica i 12 filijala a čini je 50.000 ljudi. U okviru crkve deluje 27 sveštenika i nekoliko studenata teologije.

•  U crkvenim zajednicama koje su trenutno upražnjene službu /misu/ obavljaju dijakoni ili laički propovednici. Na ovaj način zbrinute su i filijalne crkvene zajednice

•  Od 1961–63 i od 1966-69 Crkva je organizovala kantorsko – levitski seminar. Na ovaj način smanjen je nedostatak kantora /lica koja na orguljama sviraju pratnju crkvenom horu i svešteniku/. U novim uslovima, ovu funkciju nisu mogli da vrše učitelji, koji su aktivno radili u školama.

•  Posebnu aktivnost u crkvi razvijaju žene. Po zajednicama su organizovane u Oltarnom kružoku žena. To znači da se susreću često i produbljuju duhovno-versku svest, ali su ujedno uključene u socijalno-dijakonijski rad.

•  Svake godine se u pet crkvenih zajednica organizuju Misijske svečanosti. Ove svečanosti su masovno posećene i predstavljaju odličnu mogućnost za negu unutrašnje misije, uzajamno utvrđivanje u veri i pripadnosti evangelističkoj crkvi.

•  Slovačka evangelistička a.v. crkva u Srbiji i Crnoj Gori je najveća protestantska crkva u Srbiji i Crnoj Gori uopšte. Sarađuje sa brojnim lokalnim crkvenim zajednicama.

Počul si už štyri duchovné princípy?

Rovnako ako existujú fyzikálne princípy, ktoré určujú dianie vo vesmíre, sú aj princípy duchovné, ktoré určujú náš vzťah k Bohu.
PRVÝ PRINCÍP: BOH ŤA MILUJE A PONÚKA TI DOKONALÝ PLÁN PRE TVOJ ŽIVOT. (Uvedené verše je vhodné prečítať si v danom kontexte z Biblie)
BOŽIA LÁSKA "Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal, aby nezahynul, ale mal život večný každý, kto verí v Neho." Ján 3,16
BOŽÍ PLÁN "Ja som prišiel aby život mali a hojne ho mali ."(plný život, ktorý má zmysel) Ján 10,10 Prečo je teda toľko ľudí, ktorí týmto životom nežijú? Pretože...
DRUHÝ PRINCÍP: ČLOVEK JE HRIEŠNY A ODDELENÝ OD BOHA, PRETO NEMÔŽE POZNAŤ A PREŽÍVAŤ BOŽIU LÁSKU A BOŽÍ PLÁN PRE SVOJ ŽIVOT.
ČLOVEK JE HRIEŠNY "Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej" Rímskym 3,23 Človek bol stvorený na to, aby žil v spoločenstve s Bohom. Rozhodol sa však žiť podľa svojich vlastných predstáv, nezávisle na Bohu. Tým bolo spoločenstvo s Bohom zničené. Tento postoj sa vyznačuje aktívnym odporom alebo pasívnou ľahostajnosťou k Bohu a je prejavom toho, čo Biblia nazýva hriech.
ČLOVEK JE ODDELENÝ OD BOHA "Lebo odmena za hriech je smrť..." (to zn. duchovná smrť, večné zavrženie a oddelenie od Boha) Rímskym 6,23 Tento obrázok znázorňuje, že Boh je svätý a človek je hriešny. Hriech tvorí hlbolú priepasť, ktorá ich oddeľuje. Šípky znázorňujú neustále snahy človeka dosiahnuť Boha a plný život vlastným úsilím, napr. dobrým životom, filozofiou alebo rôznymi náboženstvami. Nič z toho však nerieši problém jeho hriechu. Tretí zákon ukazuje jediný spôsob, ako túto priepasť preklenúť...
TRETÍ PRINCÍP: JEŽIŠ KRISTUS JE JEDINÝM, BOŽÍM RIEŠENÍM PROBLÉMU ĽUDSKÉHO HRIECHU. V ŇOM MÔŽEŠ POZNAŤ A PREŽÍVAŤ BOŽIU LÁSKU A BOŽÍ PLÁN PRE SVOJ ŽIVOT.
JEŽIŠ ZA NÁS ZOMREL... "Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme ešte boli hriešni. Rímskym 5,8
VSTAL Z MŔTVYCH... "Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem, i ukázal sa Kéfasovi, potom dvanástim potom sa zjavil naraz viac ako päťsto bratom." 1. Korintským 15,3-6
...A JE JEDINOU CESTOU K BOHU. Ježiš mu riekol: "Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa." Ján 14,6 Tento obrázok znázorňuje, ako Boh preklenul priepasť, ktorá nás od Neho oddeľuje. Poslal svojho Syna, Ježiša Krista, aby zomrel na kríži namiesto nás a zaplatil tak za naše hriechy. Nestačí však tieto tri zákony len poznať...
ŠTVRTÝ PRINCÍP: JEŽIŠA KRISTA MUSÍME OSOBNE PRIJAŤ AKO SPASITEĽA A PÁNA. POTOM MÔŽEME POZNAŤ A PREŽÍVAŤ BOŽIU LÁSKU A BOŽÍ PLÁN PRE SVOJ ŽIVOT.
JEŽIŠA KRISTA MUSÍME PRIJAŤ "Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími." Ján 1,12
JEŽIŠA PRIJÍMAME VIEROU "Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil." Efezským 2,8-9
JEŽIŠA PRIJÍMAME OSOBNÝM POZVANÍM Ježiš riekol: "Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou." Zjavenie 3,20 Prijať Ježiša znamená priznať, že som hriešny, obrátiť sa k Bohu (pokánie) a dôverovať Ježišovi, že vstúpi do môjho života, že mi odpustí hriechy a že ma učiní takým, akým ma chce Boh mať. Nestačí len rozumom prijať, že Ježiš je Syn Boží a že zomrel za naše hriechy. Nestačí ani žiadny citový zážitok. Ježiša prijímame vierou, rozhodnutím svojej vôle. Ktorý kruh predstavuje tvoj život? Ktorý kruh by si si pre svoj život vybral? Ďalej je vysvetlené, ako môžeš Ježiša Krista prijať.
JEŽIŠA MÔŽEŠ PRIJAŤ VIEROU V MODLITBE, AJ HNEĎ TERAZ (Modlitba je rozhovor s Bohom.) Boh ťa pozná. Nie je dôležité, aké krásne volíš slová, ale záleží na tvojej úprimnosti. Tu je príklad, ako sa môžeš modliť: "Pane Ježišu, potrebujem Ťa. Ďakujem Ti za to, že si zomrel na kríži za moje hriechy. Otváram Ti dvere svojho života a prijímam ťa ako svojho Spasiteľa a Pána. Ďakujem Ti za odpustenie hriechov. Ujmi sa vedenia môjho života a zmeň ma, aby som bol takým, akým ma chceš mať." Vyjadruje táto modlitba to, čo by si si prial? Ak áno, môžeš sa tak teraz modliť a Ježiš, ako zasľúbil, vstúpi do tvojho života.
V Biblii je všetkým, ktorí príjmu Pána Ježiša, zasľúbený večný život. "A toto je svedectvo, že Boh dal nám večný život a tento život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života. Toto som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život." 1. Jánov 5,11-13 Často Bohu ďakuj, že Kristus vstúpil do tvojho života a že ťa nikdy neopustí (Židom 13,5). Na základe Jeho zasľúbenia si môžeš byť istý, že Ježiš v tebe žije a že s ním máš už teraz večný život. On nikdy neklame. Dôležitá pripomienka...
DÔLEŽITOSŤ SPOLOČENSTVA KRESŤANOV V liste Židom 10,25 sme napomínaní, aby sme neopúšťali spoločenstvo kresťanov. Viac polienok pokope horí jasným plameňom. Ak však odložíme jedno nabok, rýchlo pohasne a vychladne. Podobné je to aj s kresťanmi. Pokiaľ nie si členom skupinky kresťanov, ktorí sa zaoberajú štúdiom Biblie, zapoj sa do niektorej. Navštevuj tiež niektorú z cirkví, ktoré vyznávajú Ježiša Krista a učia Jeho Slovo - Bibliu.
HOVOR S ĎALŠÍMI ĽUĎMI O PÁNOVI JEŽIŠOVI Ak ti obsah tejto stránky pomohol, odovzdávaj ho ďalším ľuďom.

Stručné dejiny
•  Pokladáme sa za súčasť kresťanstva a všeobecnej cirkvi už pred reformáciou.
•  Počiatky vzniku cirkvi siahajú do prvej polovice 16. storočia, do obdobia prenikania reformácie luterského smeru na Slovensko
•  sme súčasťou veľkej rodiny evanjelických kresťanských cirkví, ktoré vzišli z procesu obnovy cirkvi v 16. storočí. Cieľom tohto procesu, ktorý poznáme pod menom reformácia, bolo očistenie všeobecnej, katolíckej cirkvi od závažných deformácii kresťanského učenia stredovekej cirkvi , ktoré znamenali jej odklon od Biblie
•  Celocirkevná organizačná štruktúra vznikla po Žilinskej synode v r. 1610
•  Do roku 1670 bola väčšina obyvateľov Uhorska evanjelická. V rokoch 1670-1680 došlo k úplnému zákazu evanjelickej cirkvi
•  Cirkev jestvovala s obmedzeniami od roku 1681 (Šopronské artikuly) a tešila sa znovu ďalšiemu rozvoju po roku 1781 (Tolerančný patent), po ktorom sa postavili dve tretiny evanjelických kostolov v Uhorsku
•  Rovnosť cirkví pred zákonom nastala až v roku 1848
•  V r. 1921 bola zorganozovaná Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Kráľovstve SCHS. Nemci, Slovinci a Maďari o niečo pozdejšie utvorili potom druhú evanjelickú a.v. cirkev.
•  Každá z týchto cirkví mala svojho biskupa. Prvý biskup Slov. evanj. a. v. cirkvi bol Adam Vereš (so sídlom v Iloku).
•  V medzivojnovom období v oboch cirkvách badať prejavy silného národného povedomia. Ono bolo často hlavným dôvodom prudkých sporov medzi dvoma evanjelickými cirkvami. Okrem toho museli sa riešiť aj iné problémy. Všetky cirkevné školy boli poštátnené.
•  Vedúce cirkevné osobnosti sa zasadzovali vo svojom národe aj na kultúrnom poli. V Petrovci bolo už v r. 1919 založené slovenské gymnázium. V istom roku, tiež tam bola pustená do prevádzky kníhtlačiareň, kde sa tlačili knihy v slovenskej reči aj pre potreby cirkvi. Medzi prvými knihami bol vytlačený Malý katechizmus M. Luthera. V Petrovci sa nachádza jeden z najväčších cirkevných zborov a tiež i najväčší, monumentálny kostol.
•  Študenti odchádzali na štúdium teológie do zahraničia (najviac do Bratislavy).
•  Nová cesta a prvé výsledky
•  V r. 1957 bol za biskupa volený Juro Struhárik (farár v Novom Sade). Týmto sa nezmenilo len vedenie cirkvi, ale v mnohom ohľade aj jej život. Začalo sa so štátnymi úradmi hovoriť otvorene o cirkevných problémoch. Pritom sa prišlo i k spoločným náhľadom. Cirkev sa stáva členom Svetového luteránskeho zväzu so sídlom v Ženeve (Švajčiarsko) a cestou tohto orgánu nadviazala živé styky so zahraničím. Mohla takto dostávať aj zahraničnú pomoc. Vo vojne poškodené alebo zbúrané kostoly bolo možné opravovať alebo aj celkom nové vystavať. S pomocou zo zahraničia boli opravené mnohé fary a bolo postavených aj niekoľko nových. Ako vrchol tohto stavebného úsilia bolo postavenie Evanjelického ústredia v Novom Sade (1965). V ňom sa nachádza Biskupský úrad našej cirkvi a z neho sa vlastne vedie a usmerňuje celá činnosť v cirkvi.
•  Až v polovici šesťdesiatych rokov začína i živšia publicistická činnosť . Zaujatím sa biskupa J. Struhárika boli vytlačené mnohé bohoslužobné knihy. Niektoré z nich (napr. Tranoscius, Funebrál a i. vo viacerých vydaniach po niekoľko tisíc ex.). Obnovené bolo (v r. 1965) vydávanie časopisu "Evanjelický hlásnik". Od roku 1957 každoročne sa tlačí "Ročenka", v ktorej sa dáva veriacim do rúk, okrem informácií o celoročnej činnosti v cirkvi, aj náboženské čítanie na vyše sto stranách. V každom zbore bola založená nedeľná škola , kde sa vlastne dietky vyučujú náboženstvu. Pre potreby nedeľnej školy boli vydané rôzne pomôcky.
•  Po skončení druhej svetovej vojny bol nedostatok farárov v cirkvi. Nielenže mnohí veriaci repatriovali na Slovensko, ale s nimi šli i niektorí farári. Priemerný vek farárov bol príliš vysoký a niektoré zbory boli dlho neobsadené. V Juhoslávii nebola evanjelická fakulta a v tom čase sa nedalo študovať v zahraničí. Preto niekoľkí študenti končia štúdium v Belehrade na pravoslávnej teologickej fakulte. Až v šesťdesiatych rokoch bolo možné poslať študentov do zahraničia, čo sa robí až podnes.
•  Spravidla študujú na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave (SR). Niektorí strávia jeden alebo dva semestre v Nemecku, kvôli zdokonaleniu sa v nemeckej reči a získania širšieho teologického rozhľadu, zase spravidla v Erlangen. Študendom poskytuje štipendiá SLZ.
•  Takto sa dosiahlo, že cirkev (organizovaná v 28. zboroch a 12. filiách – počíta ca. 50.000 duší) má dnes 27 farárov . K tomu má i niekoľko študentov teológie.
•  V uprázdnených zboroch služby Božie konajú dakoni a laickí kazatelia. Na tento spôsob sú zaopatrené i filiálne cirkevné zbory.
•  Cirkev v r. 1961-63 organizovala kantorsko-levítsky seminár . Potom znovu jeden v r. 1966-69. Takto bol čiastočne odstránený nedostatok kantorov, keďže v nových podmienkach túto funkciu nemohli viacej vykonávať učitelia v aktívnej službe.
•  Zvláštnu činnosť v cirkvi vyvíjajú ženy. V zboroch majú organizované Oltárne krúžky žien a popri tom, že sa častejšie stretávajú a prehlbujú sa tak v duchovno-náboženskom povedomí, ale konajú aj sociálno-diakonickú prácu.
•  Každoročne v piatich zboroch, vždy v iných a iných, poriadajú sa misijné slávnosti . Tieto sú veľmi masovo navštívené a tak sú mimoriadne dobrou príležitosťou na pestovanie vnútornej misie, ako aj na vzájomné utvrdenie sa vo viere a príslušnosti k evanjelickej cirkvi.
•  Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku a Čiernej Hore je najväčšia protestantská cirkev v Srbsku a Čiernej Hore vôbec. Spolupracuje s mnohými miestnymi cirkvami.

Uz podršku i blagoslov G. Samuela Vrbovskog, Biskupa Slovačke Evangeličke Crkve